PF 2014 od Hrnček-var

Prajem nám všetkým, nech máme chutný nový rok a šťastie nech stojí po našom boku pri každom kroku. 

Príroda nech nám nadelí dobrú úrodu, naše hlavy veľa nápadov, vesmír kopu splnených prianí a nech sa nám všetkým spolu v zdraví dobre varí, pečie a číta. Dovi v novom roku, priatelia.

Prechod na zdravšie vianoce

Tento rok, po veľkých zmenách v našom stravovaní, došlo aj na zmeny pri sviatočnom menu. Na premýšľanie vopred vzhľadom na čas, ktorý som venovala vianočnému pečeniu na objednávky, nezvýšilo a tak došlo na improvizáciu na poslednú chvíľu. Asi to tak malo byť, aspoň som nestrávila hodiny hľadaním a hútaním nad tým, ako sa popasovať so zdravším vianočným menu. Zásadné bolo: eliminovať mliečne produkty, cukor, vylúčiť všetky nightshade rastliny a pustiť sa do príprav. Nepodarilo sa mi to na 100 %, ale som nadmieru spokojná.

Vianočné pečivo

Ako zaneprázdnená gazdinká, čo nemala čas vypekať, začala som piecť na poslednú chvíľu 4 dni pred vianocami. Nič sa nestalo, svet sa nezrútil a my sme mali doma všetky dobroty čerstvé. Riskla som to a všetky recepty robila naostro – úplne nové. Jediný recept nebol vopred overený. Všetky pôvodné receptúry som modifikovala a prispôsobila ich čo najviac tomu, aby som použila len suroviny, ktoré som chcela. Pýtate sa či vyšli? Niektoré viac, iné menej – no ani jedny neboli na vyhodenie a všetky boli veľmi chutné. Ešte pár úprav v receptúrach a budúci rok budú dokonalé.

Vybrala som si tieto dobroty:
Pistáciové pralinky podľa Good moon spoon
Išlerské tortičky (moja premiéra)
Orechové zrnká s čokoládou a mandľami z webu Vaříme zdravě
Linecké srdiečka (bezlaktózová a bezcukrová verzia)
Griláž z light muscovado cukru s vlašskými orechami (detto moja premiéra)

Koláčiky som piekla z celozrnnej jačmennej múky, bez masla s bio Alsanom (rastlinný tuk), miesto cukru som použila prášok z agáve alebo ryžový sirup. Na čokoládu som vopred nepomyslela, tá žiaľ bola s cukrom. O rok budem dôslednejšia a zaobstarám čokoládu bez cukru, aj bez laktózy – RAW. Džemy boli samozrejme domáce, z produkcie Hrnček-var – tie najvychytanejšie a naj tohtoročnej sezóny: mirabelkovo-slivkový a marhuľový.

S jasným cieľom spraviť aj griláž trošku zdravšie – som použila menej masla a zdravší cukor – light muscovado. Muscovado cukor v porovnaní s repným alebo trstinovým cukrom obsahuje vysoký podiel melasy, ktorá je jediná z cukru prospešná pre zdravie človeka. Griláž bola vďaka melase o hodne tmavšia, chutila karamelovejšie, horkejšie. Môj prvý pokus, vďaka priateľovi na telefón – konzultáciam so spolupekárkou Erikou a s radami môjho muža, ktorý ako malý mame pri výrobe griláže asistoval, vyšiel myslím znamenite.

Vianočná kapustnica s hríbikmi od Ajky z Poľných kvetov

Kapustnicu som pripravila tradične podľa receptúry mojej tety, akurát bez vegety (marketing, prežitok a svinstvo v jednom – myslím, že viacej dodávať netreba :-)). Klobások som mala 2 druhy z overených zdrojov – oba od slovenských Maďarov z bratislavských trhovísk. Kapustu som tento rok poistila a kúpila 2 várky. Jednu na slovenskom, druhú na maďarskom trhu. Netušila som, či maďarskí trhovníci v sobotu pred vianocami donesú aj kyslú kapustu, a tak som pre istotu zobrala kapustu aj z Miletičky a dobre som spravila. Maďari síce kapustu mali, ale príliš čerstvú, málo kyslú, nedokvasenú. Do kapustnice tak putovala fajnová slovenská kapusta. No a huby, tie k nám docestovali balíčkom od Ajky z Poľných kvetov zo severu Slovenska. Za toto vaše prekvapenie vám Adinka, veľmi krásne a zvlášť vašej Katke ďakujem. Použili sme ich najviac slávnostne ako sme vedeli.

Ryba so šalátom

Na rybací nákup som sa vybrala už v sobotu do neďalekého mestečka. Bolo mi jasné, že čerstvú rybu budem musieť ešte zamraziť, ale nech. Nechcela som šaškovať pred vianocami v obchodoch, ale stráviť čo najviac predvianočného času v kľude a pohode domova. V maličkom obchodíku s rybami sa to malinko hemžilo ľuďmi, tak nebol priestor na vyjednávanie a prekonávanie jazykových bariér. Pstruha, lososa ani kapra som kupovať nechcela. Jediná iná ryba, ktorú som vizuálne medzi ostatnými spoznala, bola šťuka – csuka (všetky ostatné boli nafiletované = neidentifikovateľné). Šťuku vám vrele odporúčam, u nás doma tromfla zubáča. Ak budete mať to šťastie, berte! Snažila som sa od predavačky vypýtať, či by nenašla nejaké šupinky z kapra, ale zrejme som niečo svojou maďarčinou nehovorila dobre, lebo dievka netušila, čo si od nej pýtam. Aj tak nevadí, ako bonus sme spolu so šťukou jednu šupinku dostali! Chtiac-nechtiac, na šťuku sa v ľadovom kúpeli vo vitríne nalepila, tak máme doma šupinku jednu – rodinnú.

Šalát, ten bol pre mňa najväčšou neznámou. Spraviť zemiakový šalát bez zemiakov – hm, dal mi malinko zabrať – berúc do úvahy, čo by môj muž vo vianočnom šaláte toleroval a zjedol a aby som dosiahla čo najvernejšiu chuť klasického šalátu. V Maďarsku som sterilizovaný hrášok s mrkvou nenašla, tak som poprosila kamaráta z Bratislavy, aby mi nejaký opatril. Uff, základ sme mali, tak som sa pustila do varenia zeleniny. Osobitne som uvarila buľvový zeler. Osobitne cviklu s rascou a v ďalšom hrnci sladké zemiaky (oranžové aj biele) spolu so stonkovým zelerom. Uvarenú zeleninu som zmiešala, osolila, okorenila, dodala horčicu bez cukru a nechala deň rozležať. Na druhý deň som ochutnala, dochutila a pridala 2 malinké lyžičky kyslej smotany. Šalát vyšiel výborne a v kombinácii s pečenou rybou bol omnoho ľahšou a stráviteľnejšou verziou.

Tvarohová štóla bez tvarohu

Vianočná štóla je moja srdcovka. Pekávam ju už pár rôčkov a je to zvyk, ktorý som si do kuchyne zaviedla sama. Pečiem ju priamo na Štedrý deň, prevonia tak nádherne celý dom. Tento rok som chcela verziu bez tvarohu a vyšla mi nad moje očakávania. Miesto tvarohu som použila čisté tofu, s ktorým mi štóla chutila ešte viacej. Použila som časť masla a časť Alsanu. Kandizované ovocie nepoužívam. Použila som ho jediný raz pri svojej prvej štóle a odvtedy nemá v mojej kuchyni čo hľadať. Ad 1 – chutí mi totálne umelo , ad 2 – nedôverujem výrobcom, že by používali bio kôru, ad 3 – obsahuje veľké množstvo cukru. Miesto kandizovanej kôry dávam hrozienka v kombinácii s iným sušeným ovocím. Tento rok som zvolila sušené čerešne a táto voľba bola skvelá. Bez čerešní v štóle už ani na krok!

Štólu a šalát sa mi fotiť hneď po dokončení nechcelo a potom už ani moc nebolo čo.

Na makové opekance čas ani miesto nezvýšilo, pripravím ich na Silvestra z celozrnnej múky s 2 druhmi maku – modrým a bielym. Myslím, že sa máme na čo tešiť.

Ako vaše sviatočné menu, varili ste niečo inak ako ostatné roky?

Vianočné prianie

Prípravy vrcholia, do okien nám svieti slniečko a ja sa už teším na popoludňajšiu prechádzku. Pôjdeme pozrieť náš domček, vtákom naplníme misky slnečnicou, mačka dostane rybu. Muž pripraví stromec a ja prevoniam domácnosť štólou. To budú pre mňa Vianoce!


Všetkým vám prajem krásne láskyplné sviatky.

Zvyky v ohrození

Svet tam vonku sa stáva viacej komerčnejší a tradičné slovenské zvyky sa nám pomaličky z domácností vytrácajú. Niekedy našou vinou, ale niekedy môže byť všetko inak. Samozrejme, veľká časť je na nás, či si zvyky ponecháme, budeme ich praktizovať a tak ich uchováme pre budúce generácie. Ja mám zvyky, tradície a takéto rodinné bohatstvo veľmi rada, tak tie, čo sa mi páčia, vnášam aj do našej malej domácnosti. Lenže, nie vždy je ponechanie zvyku zárukou toho, že zvyk prežije.

Napríklad jabĺčka. Počas štedrovečernej večere krájame jabĺčka a čakáme, aký bude jadrovník. Jadrovník v tvare päťcípej hviezdičky značí zdravie a šťastie. Kríž smrť a červivé vnútro chorobu. Lenže, čo v prípade, že jablko rozkrojíte, päťcípy jadrovník nájdete, ale je prázdny a nemá jediné zrniečko? Pred rokom sa mi to stalo, trocha ma to zhaluzilo a tak som tento rok pred krájaním jabĺk v malinkom strese. Pred pár dňami som však došla na kĺb tomu, čo je vo veci! Prešľachtené jablká nemajú zrniečka! Žiadne alebo vo veľkosti 1 mm!!! Nebyť bratranca, ktorý mi doniesol plnú krabicu francúzskych jabĺčiek priamo zo sadu a ja ich nezačnem rozkrajovať ... jedno, druhé, tretie, ... tak mi to nedojde!!! Tešila som sa z toho krásneho daru, lenže po zistení, že jediné jablko nemá jadierko, som v sobotu na trhovisku hľadala babičky, ktoré majú domáce jabĺčka, ktoré nevyzerajú jedno ako druhé, sú bio a najmä – nie sú tragicky prešľachtené voči všetkému. Chápem, prečo to veľkopestovatelia robia, jednoducho si jablko doma zo semiačka doma nevypestujete, ale je mi z toho smutno. Vďaka bohu či komukoľvek za babičky a deduškov, ktorým nešibe a pestujú tradične. Dajte pozor, aké jabĺčka sa rozhodnete krájať.

Vľavo šľachtené jablká – vpravo tradičné, bio, z bežnej záhradky.

A čo šupinky z kapra, ktoré by sme si mali ponechať, vložiť do peňaženky, aby sme mali hojný rok? Čo v prípade, že kapra nejete alebo ho nekúpite živého, ale vyčisteného? Ak budete mať šťastie, nejakú zabudnutú šupinku možno po nepozornom čističovi nájdete. Ale ak jete inú rybu, šupinky vám budú chýbať. My budeme mať tento rok na stole šťuku, tak kaprie šupinky budem musieť získať z iného zdroja.

Zvyky sú krásne, ale žijeme v rýchlom, šibnutom svete – tak sa treba vedieť vynájsť a hľadať si svoje
cestičky. Zatiaľ to ide, len otázne je – dokedy. Verím, že aspoň pár jednotlivcov uchová to, čo je naozaj vzácne.

Mačanka

vegan


Vždy okolo Vianoc sa u nás varievala Mačanka. Robievala ju najmä bratrancova mama a jedlo ju len zopár vyvolencov z našej rodiny. Nechutila každému, ale pre tých, ktorí si ju obľúbili – bola skvelým pokrmom. Ja som ju väčšinou jedávala u bratrancovcov doma a vždy som sa spoliehala na to, že počas vianoc ju budú mať doma navarenú. Mali a vždy mi ju s veľkou láskou ponúkli. Tento rok som na trhovisku kúpila jušku s jasným cieľom, že si mačanku pred vianocami tento rok pripravím. Podarilo sa! Ostatné roky som síce jušku kúpila, ale väčšinou som ju vliala rovno do kapustnice a na mačanku nevyvstalo.

Mačanka je východniarsky pokrm, ktorý sa na východe Slovenska rozšíril vďaka rusínom. Nerobievajú ho všetky domácnosti, takže zvyk nie je príliš rozšírený. Ide o omáčku zo šťavy z kyslej kapusty (u nás sa jej hovorilo Juška) s hubami, zjemnenú mliekom a zahustenú múkou. V niektorých rodinách sa pridáva opražená cibuľka, v iných vypražená slaninka a v niektorých oboje. Mačanka nemá úplne hustú konzistenciu, je skôr niečo medzi polievkou a omáčkou. Servíruje sa s chlebom, ktorý si do mačanky nakrájaný namáčate. Jednoduchý pokrm na pôstne obdobie. Nezachutí každému, ale ak sa nebojíte skúšať jedlá podľa starých zvykov, ochutnajte.

Info pre nevegánov: miesto obilného mlieka použite kravské a pokojne pridajte aj slaninku

Suroviny:
šťava z kyslej kapusty (juška)
voda
sušené huby
cibuľa
panenský olej (olivový alebo slnečnicový)
čierne korenie
mletá červená paprika
soľ
obilné mlieko
hladká múka
chlieb nakrájaný na kocky

Postup:
Do hrnca nalejte jušku a zrieďte ju podľa kyslosti vodou. Pridajte huby, ktoré ste si vopred 2 hodiny namáčali, nameľte čierne korenie, trošku osoľte a varte do zmäknutia húb. Na panvici si zohrejte maslo, pridajte nakrájanú cibuľku a opražte ju do zlatova. Ak sa rozhodnete pre mačanku so slaninkou, pridajte ju k cibuľke a opražte. Pridajte k juške s vodou a varte. V hrnčeku si vymiešajte múku s mliekom, pridajte za naberačku horúcej jušky, premiešajte a všetko pridajte do hrnca. Nechajte 5-10 minút prevariť. Ak sa vám zdá mačanka riedka, postup mlieko s múkou zopakujte. Nakrájajte si chlebík na kocky. Mačanku servírujte horúcu a chlebík si do nej nahádžte naraz alebo pridávajte postupne. Môžete ozdobiť čerstvou či mrazenou petržlenovou vňaťou.

Štedrák či Flódni?

... ktorýkoľvek si zvolíte, vykúzlite na sviatočný stôl poctivý domáci koláčisko. Sýty, rustikálny, chuťovo geniálny. Ide o viacvrstvové koláče, ktoré sa pripravujú práve na Vianoce. Neodolateľný mix plniek dodá koláčom šmrnc a Vianociam štvrtý rozmer. Ak ste doteraz ako ja neskúsili, možno tento rok prelomíte ľady, aby boli i vaše Vianoce štedré, ako sa patrí.

Slovenský štedrák, ktorému sa hovorilo aj skladník, bol kedysi tradičným obradovým vianočným koláčom, o ktorom už dnes až tak často nepočuť. V mojom okolí nepoznám jedinú domácnosť, v ktorej by sa koláč pripravoval. Ide o kysnuté cesto so 4 druhmi plniek: slivkovými povidlami, makom, orechami a tvarohom – všetky vo vrstvách pekne na sebe (dodržiavajúc uvedené poradie zdola nahor).

Podobný nášmu štedráku je maďarský sviatočný koláč flódni. Flódni je starožidovský koláč, dnes rozšírený aj medzi nežidovskú komunitu. Kedysi sa pripravoval celoročne, dnes je lákadlom pre turistov a mnohí Maďari ho pripravujú práve na Vianoce. Má 3 vrstvy plniek: orechy, mak, jablká a tenučké závinové cesto, do ktorého sa pridáva biele víno.

Štedrák trochu inak

vegan

Ja som sa rozhodla pre kombináciu slovenského štedráku a maďarského flódni. Vyhádzala som všetky živočíšne suroviny a zo slovenského štedráku automaticky vylúčila tvaroh. Náhrada u mňa bola jasná – dala som svoj domáci polotovar vo fľaši – pečené hrušky. Nejdem nikoho presviedčať. Ak nie ste prívrženci vegánstva, pripravte si cesto i plnky svojím spôsobom zo surovín, ktoré bežne používate. Ponúkaná verzia bez živočíšnych produktov je rozhodne ľahšia. Koláč je sám o sebe veľkým kalorickým sústom.

Suroviny:
Kysnuté cesto:
250 g špaldovej celozrnnej múky
250 g hladkej pšeničnej múky
25 g čerstvého droždia
2 PL agávového sirupu
0,5 dl slnečnicového oleja (lisovaného za studena)
3 dl vlažnej vody
štipka soli

Slivkové povidlá – u mňa samozrejme vlastné, domáce
Orechová plnka: orechy (150 g), agávový sirup (2-3 PL), kôra z citróna (bio), šťava z citróna, obilné mlieko
Maková plnka: mak (100 g), kôra z citróna (bio), dark muscovado cukor (2 PL), rum (1 PL), obilné mlieko (použila som ovsené, ale inak – je to úplne jedno)
Pečené hrušky – ja som použila svoje zakonzervované dlho pečené hrušky so 4 koreniami. Túto vrstvu si môžete pripraviť aj z čerstvého ovocia. Postupujte ako by ste pripravovali jablká na Apple pie.

Postup:
Cesto: Droždie rozmiešajte v troche vlažnej vody. Kvások nemusíte nechať nakysnúť, ani ho rozbiehať cukrom – ak to neprešvihnete s teplotou vody, vykysne spolu s ostatnými surovinami. K takto rozpustenému drožiu preosejte múku, pridajte agávový sirup, olej, štipku soli, vlažnú vodu a poriadne vymieste cesto, kým nie je lepivé a hlavne, kým nebude celistvé, lesklé. Posypte trochou múky, prikryte utierkou a dajte na teplé miesto kysnúť (1-2 h – podľa potreby). Cesto môžete ho po prvom kysnutí znova premiesiť a nechať kysnúť ešte raz.

Kým vám kysne cesto, pripravte si plnky.
So slivkovými povidlami, ak ich máte dobre ochutené od základu, nemusíte robiť nič. Ak nie – kľudne pridajte nejakú tú lyžicu rumu.
Na orechovú plnku si pomeľte / posekajte na mlynčeku orechy (ja som dala lieskovce, ale s vlašákmi bude táto vrstva mäkšia a orechovejšia). Pomleté orechy dajte do hrnca, zalejte obilným nápojom, nastrúhajte kôru z bio citróna, pridajte cukor, šťavu z citróna a chvíľu varte na miernom plameni (cca 10 min.) Sledujte, miešajte.
Na makovú plnku si pomeľte mak, vložte do hrnca, zalejte obilným mliekom, pridajte agávový sirup, rum, kôru z citróna a varte. Orechovú aj makovú plnku varte 5-10 min. Plnky chutnajte a keď treba niečoho pridať, dochuťte podľa vlastnej chuti.

Po vykysnutí si cesto rozdeľte na 5 častí. Najväčšiu časť použijte na najspodnejšiu vrstu, najmenšiu časť na najvrchnejšiu vrstvu. Podľa tvaru formy si postupne vyvaľkajte jednotlivé vrstvy. Ja som si jednotlivé pláty cesta vaľkala postupne, ako som vrstvila samotný koláč (nepripravila som si ich všetky vopred – ani by som ich nemala kam dať a zbytočne by osychali). Formu na pečenie vymastite a vysypte krupicou (moja tortová forma mala priemer 28 cm). Prvú vrstvu cesta si pripravte najväčšiu – bude vám tvoriť boky celého koláča až po vrch - nechajte ich pri vrstvení prevísať cez boky formy. Vrstvenie zdola nahor: cesto – slivkové povidlá – cesto – orechy – cesto – mak – cesto – pečené hrušky – cesto nakrájané na pásiky. Položte do formy cesto, rozotrite naň plnku a tak pokračujte so všetkými vrstvami a plnkami. Posledný plát cesta si nakrájajte radielkom na pásiky, pekne uložte na koláč. Spodnú vrstvu cesta preložte cez okraje vrchu koláča a máte hotovo. Dajte piecť do vyhriatej rúry (180 °C) na cca 45 min.

Dobré drobné rady:
Ak by sa vám podarilo vyvaľkať nerovnomerné a nevhodné tvary cesta, orežte ich nožom a zo zvyšku cesta pripravte malé vdolečky alebo buchtičky so zvyškami z plniek, určite zmiznú ako prvé, kým budete čakať na veľký vychladnutý štedrák.
Keď máte doma tortovú formu s odnímateľným dnom, vrstvite len na spodnú časť, bočnicu si nainštalujte až nakoniec po vyhotovení a navrstvení celého koláča. Je však pravdepodobné, že k tomu budete potrebovať pomoc ďalšieho páru rúk.

U nás doma sme si štedrák v premiére tento rok užili predčasne, ale určite ho zaradím do vianočného pečenia v ďalších rokoch – len v hodne menšej verzii. Na riadny štedrák potrebujete veľkých, ozaj veľkých jedákov. Ak by ste mali obavy z vegánskej verzie, prelomte ich. Na tomto koláči si pochutili samí bežne sa stravujúci gurmáni a vychvaľovali porádne.

Štedrákuje / štedrákovalo sa u vás doma cez Sviatky? Zaujímalo by ma, v ktorom kúte Slovenska sa stále pekáva. 

Atmosféra mosonského trhu

SOBOTA je môj deň. Deň na malé rituály, včasné vstávanie a kúsok vzrušenie z toho, čo ma v ten deň prekvapí. Ešte predtým, ako odbije ôsma hodina ranná – auto mám zaparkované, vhadzujem mincu do parkomatu a vrhám sa do atmosféry mosonského trhoviska.

Sú trhy a trhy. Tento mini tŕžik v maďarskom Mosonmagyaróvári má svoje neskutočné čaro a veľmi príjemnú rodinnú atmosféru. Každú sobotu tu nájdete rovnaké tváre predajcov. Väčších či menších trhovníkov, skupinky, rodiny i babky či dedkov jednotlivcov – takmer všetci sú usmiati a najmä – núkajúci. Svoj tovar chcú naozaj predať a je to cítiť. Niektorí si ma už pamätajú, a tak radi ponúknu, čo majú v ten deň najlepšie. A to ma veľmi baví – mať osobný vzťah s predajcom je na nezaplatenie.

Ponuka tovaru je všakovaká, vždy závislá od sezóny (aj keď i tu nájdete pár trhovníkov, ktorí núkajú dovezené ovocie). Gro však tvorí sezónny tovar, výhradne domáceho pôvodu a tak je to správne.
Čo môžete na trhu kúpiť? Ovocie, zeleninu, ovocné stromy, cibuľky kvetov, letničky, sukulenty, domáce vajcia, domáce syry či tvaroh, klobásky, údené i sušené mäso, jaterničky, kury, husy, kačice i pečienky, nakladanú zelenina od kyslej kapusty, cvikly, kukuričky po papriku; domáce džemy, sirupy, ovocné šťavy, pestá, čatní, sušenú papriku, mletú papriku v darčekovom balení, čerstvé i sušené byliny, strukoviny, orechy, naklíčené semená, med a výrobky z neho, sušené cestoviny, prútené koše. Podľa sezóny zoženiete aj kraslice, adventné vence, vianočnú dekoráciu. Ak vás chytí hlad na mieste, viete ochutnať: trdelníky, štrúdle, pečené mäsko i klobásky, pečené gaštany, špeciálne zemiakové vruty alebo zákusky. Z nápojov sa viete zahriať kávou, čajom a určite aj frťanom či vínom. Z hotových jedál na mieste poradiť neviem, neskúšala som nič – všetko jedlo z ponuky je mimo môj jedálniček.

Pri mojej mojej návšteve trhoviska s foťákom som bola veľmi milo prekvapená, ako radi si nechali majitelia odfotiť svoj tovar. Dokonca mi jeden trhovník vtisol do rúk svoju e-mailovú adresu, aby som mu poslala fotky a ešte som od neho dostala malú pozornosť v podobe mini paprikovej pasty. Bisťu, vždy ma vedia Maďari milo prekvapiť.

Prevádzkové hodiny: v pondelok, štvrtok a v sobotu (7 - 12 h). Rozhodne sa oplatí prísť v sobotu, kedy je trhovníkov i návštevníkov najviac. Budete cítiť život. Na dobrú náladu vám bude hrať živá husličková hudba a môžete navštíviť aj blšák či klasické handrové trhovisko v druhej časti námestia. No a neľakajte sa, budete počuť veľa slovenčiny a češtiny z radov návštevníkov. Trhovníci sú domáci, niektorí hovoria po nemecky a predajú aj za eurá. Nenechajte sa však zlanáriť, ceny v eurách sú neúmerné, o dosť drahšie. Stiesnenosť robí trhovisko útulným a priateľským – určite sa ho oplatí navštíviť, ak budete mať cestu okolo.

Vianoce v predstihu

Spolu s kamarátkou Erikou sme pripravili vianočnú kolekciu ručne robených vianočných koláčikov. Keď dve kamošky pečú, vznikne 2x viacej nápadov, 2x viacej inšpirácií a 2x viacej lásky, ktorú do vianočného projektu zo srdca vkladáme. Siahli sme do kuchárskych kníh našich starých mám a vytiahli rodinné striebro. Klasiku i menej tradičné vianočné dobroty. Tentoraz bez receptu – len ukážky nášho fotošútingu. Viac info na FB. 

Catalina - ďakujeme za inšpiráciu - môj favorit č. 2

Ako Katka olej na vyprážanie objavila

Neustále riešim a hľadám najvhodnejšie suroviny pre moju čím ďalej tým náročnejšiu kuchyňu – oleje nevynímajúc. Info o vhodných tukoch hľadám kade-tade, konzultujem, čítam diskusie. Dlhé roky sa u mňa v kuchyni nachádzajú iba extra virgin oleje rôzneho druhu, značiek, krajín pôvodu. Taliansky či grécky oliváč, nefiltrovaný; slnečnicový; repkový; tekvicový), ale žiaden z nich nie je pri použití pri vysokej teplote ideálny. Získavanie informácií nebolo márne a výsledkom je, že tento rok mám na dobrý výber šťastie. Objavila som čaro ryžového oleja na sladké pečenie. Je jemný, neutrálny, bez akejkoľvek pachute. Čím ďalej tým častejšie v kuchyni používam kokosový olej. Pre jeho vysokú teplotnú stálosť ho pridávam k rôznym olejom pri pražení alebo z neho robím krehké cesto na tarty či galetky. No a nakoniec, tento týždeň som v DM drogérii siahla po oleji na vyprážanie – slnečnicovom Alnatura (Braten oil v bio kvalite). Po rokoch bez "obyčajného" oleja akoby som objavila Ameriku. Olej je vláčny, jemný – skrátka, skvele sa mi s ním pracovalo.

Tekvicové lievance z komunitnej tekvice s dulovým želé

Tekvičku mi darovali pestovateľky debničkovej komunity CSA – sestry Zuzka a Katka. V rámci Halloweenskej noci a príjemného stretnutia na konci pestovateľskej sezóny hrdé záhradkárky krájali nádhernú obrovskú provensálsku tekvicu. Každý člen komunity dostal svoj kus tekvice ako prejav súdržnosti. Jedným kúskom obdarili aj mňa a ja som hneď vedela, ako s ním naložím.

Predstavujem vám najlepšie lievance, aké som kedy jedla. Jemné, hebké, vláčne. Fantastickej konzitencie, vyváženej chuti. Cesto je dosladzované iba minimálne, veď sama tekvica je sladká dosť. Lievancom určite pomohlo, že som si cesto pripravila deň vopred a nechala ho cez noc stáť v chladničke. Korenia v zmesi sa krásne rozležali a prevoňali ju. Hotové lievance sme si poliali redšou várkou Dulového želé so škoricou, ako inak, z vlastnej produkcie Hrnček-var. Sladká jeseň ako sa patrí – tekvice a duly – neodolateľná symbióza.

Suroviny: (mne vyšlo 12 ks)
1 hrnček tekvicového pyré
1 hrnček hladkej múky
1 hrnček mlieka / obilného mlieka (použila som špaldové z DM)
1 PL hnedého cukru alebo ryžového / agávového sirupu
1 a 1/2 KL bezfosfátového prášku do pečiva
1 šťastné vajce
štipka soli
korenie: mletá škorica, sušený zázvor, nastrúhaný muškátový oriešok
olej na vyprážanie (použila som slnečnicový Braten oil z DM)
dulové želé

Postup:
Ako si pripraviť tekvicové pyré sa dočítate kdekoľvek na webe – stačí pohľadať. Všetky suroviny vymiešajte pomocou mixéra ako keby ste robili palacinkové cesto. Vymiešanú zmes odložte na noc do chladničky. Ja som nemusela ani pridávať, ani uberať z jedinej suroviny – cesto bolo akurát. Na druhý deň stačí rozpáliť panvicu, olej a pripraviť si vynikajúce lievance. Podávajte s tým, čo máte radi: javorový, agávový, ryžový sirup, džem, lekvár alebo obľúbené ovocné želé. Možností je ozaj neúrekom – stačí fantazírovať.

Drobné odkazy:
Katka, Zuzka – ďakujem vám krásne za polmesiačik nádhernej tekvice, ktorú ste medzi celú komunitu CSA podelili. Celá tekvice musela vážiť pár kilečiek, keďže len môj kúsok mal 650 g po očistení.

Personalizovaný odkaz pre Adushu: ak by sa ti nepodarilo tvoje dulové želé zachrániť, ver mi – vieš ho zúžitkovať!

Skrytý odkaz pre výrobcu Alnatura produktov: fakt je reklama na vaše produkty u mňa na blogu neplatená a fakt som s vašimi výrobkami spokojná (aj keď negeneralizujme) – ale kľudne by ste si ma mohli všimnúť ;-)

No a odkaz pre všetkých mojich priaznivcov a čitateľov: Keby niekomu z vás chýbalo Dulové želé, viete na koho sa obrátiť ;-) V mojom rebríčku výrobkov tohtoročnej sezóny – produkt TOP 4.

Na hory bez Horaliek

Je vôbec možné, aby sa Slovač vybrala na hory bez tradičných Horaliek? Verím tomu, že áno a že nie sme jediná rodina, čo bojkotuje reklamu a megasladké sušienky, ktoré chutia čím ďalej tým divnejšie a umelejšie. (Odkaz pre výrobcov: sami viete, aká je pravda a z marketingového hľadiska aj negatívna reklama, je reklama).

Pred vyše týždňom sme sa aj s kamarátom vypravili na menšiu túru do rakúskych hôr. Vybrali sme si najbližšie kopce v Steiersku a ich prazvláštny kopec Rax. Kto navštívil, vie. Jedná sa o rozložitý kopec, z veľkej časti placatý, plošinatý. Vychytili sme voľný deň a štátny sviatok v Rakúsku a tak nebolo ani kde parkovať, ani kľudu užiť si hory. Tých davov škoda, ale inak sme sa pokochali. Počasie nám prialo a užívať si v horách krátke rukávy na sklonku októbra je neskutočne nabíjajúce.

Celozrnné orieškové cookies s ryžovým sirupom – na hory ako stvorené

vegan

Pred našim výletom som chcela byť pripravená na doping, čo dodá energiu, obsiahne cukry i tuky, ale hlavne bude zo surovín, ktoré sú mi známe, bude bez chémie a spadne do kategórie zdravé. Apropos, toto je môj prvý hrnčekovský recept bez uvedenia regulérnych mier. Osobne moc tejto metóde nefandím, ale v praxi, ak sú uvedé presné miery hrnčeka, nemusia tieto receptúry v zásade nefungovať a hlavne nemusia byť mätúce, keď čitatelia netušia, aký veľký 1 hrnček naozaj je.

Suroviny:

Použila som 2,5 dl hrnček. Z tejto dávky mi vyšlo vyše 60 ks.
2 a 1/2 hrnčeka mletých lieskových orieškov
2 hrnčeky celozrnnej múky (použila som jačmennú)

3/4 hrnčeka ryžového sirupu (kto chce, použije cukor alebo iné sladidlo, ktoré mu vyhovuje)
1,5 KL prášku do pečiva (bezfosfátový z Bio obchodíkov)

1/2 hrnčeka nesladeného obilného mlieka (ryžové, špaldové, ovsené – kúpite v DM za výhodnú cenu)

1/2 až 3/4 hrnčeka ryžového oleja (viď Dobré drobné rady)
1 lusk pravej vanilky (poslúži vám dobre Bourbonská aj Tibetská)

Postup:
Pomeľte alebo v mixéri rozsekajte oriešky. Pridajte k nim preosiatu múku, prášok do pečiva a postupne aj všetky ostatné suroviny. Z vanilkového lusku nožom vyškrabte semiačka a pridajte k zmesi. Všetko poriadne premiešajte. Medzitým si zohrejte rúru na 180 °C. Plech vysteľte papierom na pečenie a z vlhkej zmesi tvarujte guľôčky a ukladajte na papier. Guľôčky nemusíte roztláčať, pri pečení sa na plechu rozlezú samé. Pečte cca 12-15 min. len dajte pozor, aby vám nezhoreli.

Dobré drobné rady:
– prášok do pečiva vs. jedlá sóda: posledné roky som používala a na svojich stránkach propagovala Alnaturácky prášok do pečiva kupovaný z DM. Avšak už dlhší čas som v ňom cítila niečo, čo mi neštimovalo, tak som znova presedlala. Dnes kupujem prášky do pečiva, v ktorých hlavnou zložkou je vínny kameň (dostať v bio obchodoch). Jedlú sódu ja osobne nemôžem v sladkej kuchyni a pečení ani cítiť, preto ju vždy nahrádzam práškom do pečiva. Či je v prípade použitia prášku do pečiva miesto sódy bikarbóny aj funkčný rozdiel de facto netuším (predpokladám, že nejaký bude), ale pre mňa je dôležitejší chuťový vnem.
– množstvo sladidla: v mojej receptúre je uvedené naozaj veľmi malé množstvo ryžového sirupu. Sušienky sú pre nás sladké tak akurát, ale ak ste zvyknutí na bežné sladkosti z obchodov, budete zrejme potrebovať pridať.
– množstvo oleja a druh: začnite s 1/2 hrnčeka a ak by sa vám zmes po premiešaní všetkých surovín zdala málo kompaktná, trochu oleja ešte pridajte. Ja som dala 3/4 hrnčeka, čo bolo zbytočne veľa - odporúčam rozhodne ubrať. Dlhšiu dobu v sladkých receptoch, v ktorých je potrebné použiť olej – používam olej ryžový. Ak ho nezoženiete alebo nemáte problém s iným typom oleja v sladkom pečení, použite taký, ktorý máte radi a vyhovuje vám.
– celozrnná múka a preosievanie: aj celozrnnú múku preosievam. Čo mi ostane v sitku po preosiatí nevyhadzujem, ale prezriem a ak nevidím nečistoty, čo v múke nemajú čo hľadať, prisypem najväčšie celozrnné časti k preosiatej múke späť. Preosievaním sa múka pekne prevzdušní, čo je pri celozrnných verziách hádam ešte dôležitejšie, keďže tieto múky sú hutnejšie a zbitejšie.
– dĺžka pečenia: Čím kratšie budete piecť, tým budú cookiesky koláčikovitejšie / mäkšie. Čím dlhšie pečiete, viac preschnú a budú chrumkavejšie, cookiesovejšie.

Tekvicovo-petržlenová, čo zahreje

Zmráka sa nám na temnejšie dni a večery. Príroda vonku hrá stále všakovakými nádhernými farbami. Lístie si pomaličky opadáva a presušené jesenným slniečkom šuchoce. Zbožňujem toto obdobie, začína byť tak krásne malancholické. Utíchne kraj, hospodárstva a všetci budeme viac pri rodinnom krbe. Doma, vnútri v teplúčku pozorovať, ako sa vonku počasie pajedí. Okrem toho, my kuchtichtiví začneme plánovať. Dlhšie varenie, čo zahreje. Sladké pečenie, čo prevonia celú domácnosť. Hlavne, začneme plánovať menu na rôzne zimné sviatky. Začali ste už? Ja sa s myšlienkami už pohrávam a hútam, ako tento rok zmanažovať jedlo v rámci našich nových stravovacích zásad.

Tekvicovo-petržlenová polievka

vegan

Ešte predtým však pridám moju jesennú vychytávku. Robila som túto sezónu opäť tekvicovú polievku podľa The Silver Spoon, čo bola u nás v rámci tekvicových pred rokom na vrchole. Skúsila som aj exotickú verziu Thajskej tekvicovej s rôznymi koreninami a kokosovým krémom. Fajnová, ale pre nás príliš mastná. No a do tretice – jedna z vlastnej tvorby. Pôvodne som zabrúsila po inšpiráciu znova do kuchárskej biblie The Silver Spoon a preštudovala si recept jedného zo šéfkuchárov. V momente, keď som sa dostala k surovinám ako ryba, smotana atď, som sa nadobro odklonila a razila si svoju cestu. Chcela som okrem tekvice pridať aj petržlen, čo bol vo výsledku skvelý nápad. Za nás doma – vynikajúca. Ja osobne ju dávam na úplný piedestál.

Suroviny:

tekvica (maslová, hokaido, ...)

petržlen

sušené alebo čerstvé byliny – šalvia, tymián

muškátový oriešok

zeleninový bujón (bezglutamanový)

olivový olej extra virgin

voda

soľ (nerafinovaná morská, himalájska, ...)
petržlenová vňať

Postup:
Tekvicu ošúpte, vyberte jadierka a pokrájajte na malé kocky. Očistený petržlen pokrájajte na kocky veľkosti tekvice a dajte spolu s tekvicou do zapekacej misy. Pošpliechajte olivovým olemom, pridajte šalviu, tymián a postrúhajte kus muškátového oriešku. Prikryte vrchnákom alebo alobalom a dajte piecť na 180 °C do mäkka (cca 40 minút, ale môže to byť menej i viac – radšej po pol hodine kontrolujte). Rozpusťte bujón vo vriacej vode. Vyberte z upečenej zeleniny šalviu alebo iné hrubé stonky a zeleninku rozmixujte. Pridajte k nej bujón, podľa potreby osoľte. Prehrejte a môžete servírovať spolu s petržlenovou vňaťou.

Dobré drobné rady:
– petržlen vs. paštrnák: Odporúčam petržlen nenahradiť paštrnákom, polievočka bude vďaka nemu fajnovo sladučká
– bujón: ja 1 kocku bujónu zalievam skoro 2-násobným množsvom vody ako je uvedené v návode – bujón je tak menej koncentrovaný, menej slaný a jemnejší

Balíme!

Máme krásnu jeseň. Nádhernú, možno sme si takú ani v najkrajších snoch nevysnívali. Počasie je viac ako uspokojivé, slnko prehrieva polia, lúky i naše kosti. Len mám vcelku tušenie, aby to nebolo tak, že z 20°C pôjdeme rovno na nejakých 5 ... Huš huš tieto myšlienky, užívajme, kým sa dá. 

Naša záhrada nám ešte poskytuje poslednú zeleninu a byľky. Stále dozrievajú jahody – zrejme aj Maruška by okrem mňa mala z toho radosť. Čaká nás pár lístkov jesenného špenátu, niekoľko kusov reďkoviek, nejaké tie byliny (kôpor, koriander, mäta, šalvia, rozmarín), ale hlavne, môj tohtoročný experiment – stonkový zeler. Piplala som malilinké semiačka a do zeme následne sadila rastlinky vysoké asi 3 cm, tenučké ani nie 0,5 mm. Nevedela som čo od nich čakať, ale dávala som ich do zeme s najväčšou vierou, že z nich niečo bude. A veru, bude! Zeler dorastá, a aj keď nečakám 35 cm stončiská, chutný stonkáč si v našej jesennej kuchyni určite užijeme. Takže, ak by ste pochybovali alebo vás niekto presviedčal, že so stonkovým zelerom to v našich zemepisných podmienkach nepôjde, neverte a skúste. 

Inak som už záhradu z veľkej časti zbalila. Priebežne hnojím, rýľujem a vyhutujem nad budúcoročným záhradným dizajnom. Osevný plán – ten si nechám hlavne na zimu, už teraz sa na plánovanie teším. No a samozrejme, kolektujem semiačka. Z vlastných zdrojov, ale napr. aj od Ajky z Poľných kvetov. Verím, že sme si vzájomne zaviedli semiačkovú výmenu. Zároveň, s malou dušičkou verím, že nám vrchnosť korporácií túto radosť nezatrhne. Ak ste doteraz nepočuli, chystá sa na nás veľká galiba. Veľké korporácie chcú zakázať šírenie vlastných semiačok medzi verejnosťou a naopak zaviesť povinnosť každé semiačko certifikovať!!! Na prvý pohľad banalita, na druhej strane – skutočnosť s ďalekosiahlym dosahom. Voľné ruky v genetickej modifikácii, strata diverzity, travo udržateľného rozvoja, koniec rodovým statkom, ... Ak by ste osobne neboli pestovateľmi/záhradkármi, ale chcete jesť zdravo, trošku sa zamysleli a nebola vám táto téma pasé, môžete sa pridať k tisícom ľudí, ktorí sa snažia túto skutočnosť zastaviť. Viac o téme a možnosti podpísať petíciu sa dozviete na stránkach openPetition.

Držím nám všetkým – ľudstvu ako takému – palce! Nebuďme hluchí a slepí k dôležitým veciam, čo sa nás naozaj bytostne týkajú.

Socializujeme sa (... trošíčka)

No, tak dozrel čas, aby sme mu (Facebooku) začali čeliť. Veľmi dlho som osobne váhala, či s Hrnčekom ísť / neísť na FB. Ako fyzická osoba na FB som, ale dostala som sa tam najmä kvôli tomu, že som v minulosti z profesného hľadiska spravovala pár FB stránok. Nie som typ užívateľa, čo naháňa priateľov, likuje každý post a už vôbec nepotrebujem o sebe zdieľať čokoľvek. Ako Katka nie som cieľovka. Ale keďže z marketingového hľadiska chápem všetky jeho plusy, pre isté typy stránok, produktov a tém ja FB ideálnym nástrojom na komunikáciu s cieľovým publikom. FB je rýchly, okamžitý a vymyslený skvele. De fakto jediným klikom priateľa / fanúšika dokážete byť hneď na XY ďalších miestach. Čím viac klikov, tým ďalej sa dostávate. Zázrak :-)

Vitajte teda v Krajine Hrnčekovských zázrakov, ak sa vám ráči, vstúpte. Hrnček-var BLOG už aj na Facebooku. Ste vítaní.

Sezónne ovocie: SLIVKY

Krásna jeseň, ale studená je ... brrr. Užívam si posledné lokálne slivky tejto sezóny. Dokonca som včera na vlastné oči videla ešte mirabelky! (kto by to bol povedal, takto v októbri ..) Musím povedať, tento rok som sa o slivkách naučila dosť. Nemám na mysli konkrétne druhy (s tým sa dnes moc žiaden obchodník / trhovník nepáre). Ale tvary, chute, farby, ako sa správajú rôzne druhy pri varení / pečení. Vo svojej kuchyni (koláčovej aj džemovej) som si ich užila dosť – veď cez ruky mi ich prešlo niekoľko desiatok kíl. A ja stále verím, že som s nimi ešte neskončila. Slivkové variácie džemov, povidiel či čatní – sú tým najlepším z mojej džemovej sezóny.

Slivkové galetky s ovsenými vločkami a makom (komplet vegan)

Aby som nebásnila iba o džemoch, je čas predstaviť vám nové galetkové cesto. Všežravci – choďte kľudne do verzie s maslom, vegáni použite napr. rastlinné "maslo". Olej osobne neodporúčam, viď moje letné nepodarky. Spoľahlivo však toto cesto funguje aj s zachladeným kokosovým olejom! Vzhľadom na druhy použitej "múky", 0 ks vajec a takmer žiadneho cukru v ceste – nečakajte krehké, na jazyku sa rozplývajúce cesto. Toto je verzia s celozrnnými múkami, ktoré v ceste jednoducho spravia svoje. Cesto bude tuhšie a ťažšie. Ak ste skúšali piecť a robiť dezerty z vločiek, budete mať jasno. Neznamená to však, že galetky nebudú chutné, budú len jednoducho iné.

Suroviny: 
125 g celozrnnej špaldovej múky
125 g rozmixovaných ovsených vločiek
120 g tuku (u mňa BIO Alsan)
50 g nemletého maku
1 PL cukru (u mňa trstinový)
50 ml studenej vody
štipka soli
vlašské orechy (nahrubo nasekaná - cca 3-4 hrste)
Náplň: slivky, škorica + 1 hrsť trstinového cukru

Postup: 
Všetky suroviny na cesto zmiešajte v miske čo najrýchlejšie, aby sa vám stuhnutý tuk roztopil čo najmenej. Rýchlo vypracujte v miske a zabaľte do fólie. Vložte min. na 1/2 do chladničky. Medzitým si pripravte plnku: slivky umyte, nakrájajte, premiešajte so škoricou a cukrom. Po vybratí cesta z chladničky ho medzi dvomi papiermi na pečenie vyvaľkajte. Do stredu nasypte 1-2 hrste orieškov, navrstvite ovocie, prekryte kraje cesta. Preložte na plech vystlatý papierom na pečenie. Okraje cesta môžete potrieť vodou (nevegáni rozhabarkovaným vajíčkom / žltkom). Pečte cca 40 - 45 min. pri 180 °C (podľa typu rúry). Z uvedeného množstva cesta robievam 2 menšie galetky.

Dobré drobné rady:
– cukor – množstvo cukru v mojom recepte je naozaj minimálne – ak chcete, pridajte
– alternatívne sladidlá – miesto cukru môžete použiť aj iné sladidlá, ako napr. agávový / javorový sirup (množstvo podľa osobných skúseností s daným sladidlom)
– múka – kľudne použite druh múky, s ktorým sa vám dobre pracuje alebo ktorá vám vyhovuje
– ovocie – použite akýkoľvek druh v kombinácii s korením, ktoré sa vám k danému ovocku hodí
– galetky sú najlepšie ešte trošku teplé. Po noci uskladnenia v chladničke cesto prestane byť chrumkavé.

... a víťazom sa stáva ...

Miška Bartíková so svojou ultra sofistikovanou odpoveďou a ešte sofistikovanejšou metódou, ako dôjsť k výsledku "rébusu". Trafila sa najbližšie, keď si tipla 27 kúskov.

Naše melónové mini políčko nám túto sezónu nadelilo 31 ks jedlých melónov rôznych farieb, tvarov a chutí. (Pozn.: Rátam len také, ktorých priemer bol min. 10 cm a ktoré stihli do vyhlásenia súťaže dozrieť). Klasické ružové, oválne oranžové vrúbkované, okrúhle oranžové vrúbkované, žlté oválne, biele oválne ... fakt neviem, koľko druhov som ich vôbec na jar vysiala. Niektoré boli chuťovo nadupané, iné malinko slabšie. Škoda len, že niektoré z vysokého tepla začali praskať, ale s tým veru nespravím nič. Políčku ďakujeme a o rok ho presúvam na iné stanovisko. Som hodne zvedavá, ako sa bude dariť gréckym melónom, z ktorých semiačka mám odchytené alebo mi budú darované. No ale čo ma zaujíma najviac, či ich budúci rok bude fakticky dosť?! Lebo ... či sa vám to zdá alebo nezdá, tých 31 kusov mi ani neprišlo ako množstvo, s ktorým by sme nevedeli ako naložiť.

Nedá mi nepublikovať 2 raritky a krásky, ktoré nám naša záhrada vyprodukovala, nech sa páči, foto. Neviem ako vy, ale jahodový štvorlístok som ešte nenašla (a nebol len jeden!).

Miška, blahoželám a osobne cez FB posielam ponuku džemíkov, z ktorých si môžeš vybrať presne podľa svojej chuti. No, ale ako si nižšie v komentári avizovala, asi ma tvoj výber neprekvapí! Džemík do tvojich rúk už zajtra!

Len aby ich bolo dosť!

Po minuloročnej začiatočníckej sezóne v záhrade som tento rok o "pár" skúseností múdrejšia. Sledujem, pozorujem, testujem, ale gro nechávam na prírodu a samotnú záhradu – nech si sama poradí. Čokoľvek, čo sa nám urodí, som za to vďačná a teším sa každej ušľachtilej rastlinke, ktorej semiačko sa v zemi udomácni a rozhodne sa, že nás poteší. Svojimi kvetmi, plodmi, sebou samou.

Naše melóny pred rokom nás nadchli natoľko, že som sa túto sezónu rozhodla naše melónovisko rozšíriť. Už z jari som piplala odložené semiačka, siala, presádzala a s očakávaniami ešte pred 3 zmrznutými sadila do zeme viaceré melónové rastlinky. Jedinou požiadavkou môjho muža k našej tohtoročnej záhrade totiž bolo: "Len aby ich bolo dosť!" (pozn. myslel tým melónov, ostatné rastlinstvo mu bolo viacmenej jedno).

Jesenná darovačka č. 3 

Takže milí čitatelia – máme tu jesennú darovačku a jednu menšiu hádanku.
SÚŤAŽNÁ OTÁZKA ZNIE: Čo myslíte, koľko melónov sme tento rok z nášho melónového políčka pozbierali?

Aby ste to nemali priveľmi ťažké, pohybujte sa vo svojich tipoch v rozmedzí medzi 0 - 50 ks. Políčko malo necelé 3x3 m.

Jeden z vás, ktorý uhádne konkrétne číslo, alebo jeden z tých, ktorí budú k tomuto číslu najbližšie, bude mať možnosť vychutnať si jeden z mojich domácich bezchemických džemíkov z jesennej ponuky. Aktuálna ponuka je naozaj veľmi pútavá a pestrá, prím hrajú jesenné ovocia a musím otvorene povedať, čím je sezóna bližšie k svojmu koncu, ponúka nám to najlepšie a najsladšie zo svojej pestrej palety. Alebo je všetko inak a jednoducho jesenné ovocie je mi najviac pochuti.

Vaše tipy posielajte mailom (info.hrncekvar@gmail.com) alebo priamo do komentárov do konca mesiaca september. Výhercovi bude balíček odovzdaný osobne (BA) alebo ho zašlem poštou (takže ani mimobratislavskí alebo mimoslovenskí čitatelia tentoraz nie sú v nevýhode).

Som zvedavá na vaše tipy.