V našej rodine sa vždy dobre varilo a vždy dobre jedlo. Národnostne sme dosť pomiešaná rodina: nemecko-česko-maďarsko-slovenský vplyv sa na nás podpísal nielen geneticky, ale aj v kuchyni. Či sa pozriem na predkov z jednej alebo druhej vetvy, všetci mali k vareniu a jedlu pozitívny vzťah. Ba čo viac, z každej strany niekto vynikal, kto sa mi vryl do pamäti, chuťových buniek aj génov.
Napríklad moja babička – vyrastala v slovensko-maďarskom pohraničí. Do nás, svojich vnúčat, sa snažila vštepiť trochu maďarskej reči, ale buď sme boli príliš vzdorovití alebo zaujatí inými činnosťami, no veľa z tohto jazyka sa do nás nedostalo. Škoda. Naopak, čo sa týka jedla, dá sa povedať, že sme vyrastali na maďarskej kuchyni. Rôzne polievky, prívarky, perkelty, slané či sladké múčne jedlá, ktoré dnes nájdem v maďarských kuchárskych knihách, sú pre mňa natoľko familiárne, že ma to až prekvapuje. Schválne, nakuknite niekedy medzi maďarské národné jedlá a možno ostanete rovnako rozčarovaní ako ja, koľko z nich sa varievalo počas vášho detstva u vás doma. Časom sa z babičky vykľul experimentátor. Boli sme živá testovacia vzorka, na ktorej treba overiť vybrané recepty zo Života, Slovenky a televíznych relácií o varení. Občas vyšlo, občas nevyšlo. Obdivujem však chuť a elán variť neustále niečo nové, tvoriť a hlavne - žiť zdravo.
Druhá babička žila na opačnom konci republiky v blízkosti nemeckých hraníc. Často sme ju nevídali, bola pre nás vzácnejšia. Vôňu jej domácnosti si viem kedykoľvek predstaviť aj teraz. V spomienkach nasajem vôňu do nosa a s láskou spomínam. To isté platí o jedlách, ktoré nám varievala. Ako deti sme mali s bratom rebríček špecialít, z ktorých väčsina jedál bola z jej jedálnička a rúk. Vždy keď sme boli spolu, sme si na želanie objednali. Pamätám si skvelé polievky, vynikajúce šťavnaté mäská a geniálne koláče. Kysnuté vdolky, tvarohové knedlíky, ovocné knedle, chodské koláče. Mám pocit, že si pamätám každé jedno jedlo aj jeho chuť. A aj keď varím podľa babičkinej kuchárskej knihy písanej rukou, do ktorej sú povkladané recepty a reklamy z predvojnového obdobia, nikdy tú chuť nezopakujem.
Medzinárodný rozhľad do jedálnička a nový vietor vniesla na naše stoly otcova sestra. Od mlada sa stretávala s rôznymi cudzincami a veľa cestovala. Chutnala cudzokrajné kuchyne, zbierala recepty z ciest a potom s hrdosťou prezentovala svoje výdobytky. Kuchyňa bola a je jej raj. Či už doma alebo na chalupe, kraľovala a spod rúk jej vychádzali iba samé dobroty. Stredomorská kuchyňa s prevahou gréckeho vplyvu, prvé talianske lastovičky, čína. Suroviny a korenia z dostupných zdrojov, čo nebolo dostať – to sa substituovalo. Výsledky však stáli za to. Nesmiem však opomenúť, že okrem medzinárodného jedálnička, je teta expertom českej klasiky. Knedlíky rôznych druhov, bravčové pečené se zelím, sviečková, pečená kačka. Uf, aj keď nie som knedlíková, u nej by som neohrdla nikdy, ešte by som si pridala "nášup".
Rodinných vplyvov teda bolo dosť, ale zrejme stále nie toľko, aby vo mne prebudili vášeň pre varenie v plnej miere. Moje smerovanie sa vykrištalizovalo až po absolvovaní kurzu talianskej kuchyne. Nie, že by som dovtedy nevarila. Varila a dokonca rada. Ale od momentu – kedy základom jedál boli suroviny, z ktorých každá pochádza z Talianska – bolo jasno. Nešlo iba o taliansku kuchyňu ako takú, ale o rozmýšľanie o varení, surovinách, čistote chutí.
Bolo treba, aby sa vo mne všetky vplyvy nakumulovali, premiesili a našli si svoje miesto. Vďaka nim vznikol aj tento blog. Som vďačná za láskavé slová, množstvo lásky a dobro, ktoré do mňa prostredníctvom jedla všetci vložili. Ďakujem a budem s láskou ďalej užívať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára